Volám sa Jana Račková Vyskočil.

 

A pár riadkov o mne:

V ôsmej triede na základnej škole sa ma moja spolusediaca opýtala: „Čím chceš byť?“

Ja zaskočená otázkou odpovedám: „Netuším asi právničkou, vlastne ani neviem. A ty?“

Odpoveď mojej kamarátky znela: „Ja chcem byť psychologičkou“, zaujato som zareagovala „ to je zaujímavé, tak aj ja budem psychologičkou.“

Netušila som, čo je toto povolanie zač, ale zvuk toho slova ma očaril natoľko, že bolo rozhodnuté.

 

                               

Dnes viem už o trochu viac, čo je toto povolanie zač a očarená som neprestala byť dodnes.

 

Počas štúdia mi teória nepripadala  až taká čarovná ako to slovo, ktoré ma ohúrilo na ZŠ a dostalo ma vysokú školu. Našťastie som sa mohla aktívne zapojiť do dištančného poradenstva pre deti na Linke Detskej Istoty a po treťom ročníku som prvý krát pričuchla k témam, o ktorých sa len čítalo. Dobrovoľníčila som rok v komunite pre drogovo závislých v Dánsku. Tu som nabrala trošku skúsenosti, ale aj som sa viacej rozhľadela, čo by som chcela robiť. Počas dokončovania vysokej školy som absolvovala arteterapeutický výcvik v Prahe a po ňom som sa vrhla na prácu s traumou vo výcviku EMDR psychoterapie. Začala som pracovať ako školská psychologička na Cirkevnom konzervatóriu, kde som sa veľa naučila a stretla zaujímavých ľudí. Keďže mám rada rôznorodosť, tak som sa stala členom Modrého anjela , ktorý poskytuje podporu obetiam tragických udalostí a ich príbuzných. Keď rôznorodosť, tak poriadne. Okrem tohto som začala trošku psychologicky vypomáhať v divadelnom zoskupení Stopy snov. Hercami sú tu hlavne ľudia s mentálnym postihnutím. Keď som po piatich rokoch potrebovala zmenu, tak som 18 mesiacov pracovala vo sfére biznisu: workshopy, couching, prednášky, krízovka a všeličo iné. Momentálne sa venujem mojím súkromným klientom a téme násiliu voči ženách v intímnych vzťahov. Okrem toho som frekventantkou posledného ročníka vo vzdelávaní v gestalt psychoterapii.  Moja práca je pod stálou supervíziou.